Lea Kálazi sa vo svojej práci s názvom Strange beauty zameriava a mapuje špecifickú skupinu ľudí, nachádzajúcu sa takpovediac na okraji spoločnosti. V centre autorkinho záujmu je človek (“človek nemilión“), ktorý sa nad konzervatívnou väčšinou istým spôsobom vyníma. Buď je to osoba, ktorou pospolitosť pohŕda alebo sa o ňu nezaujíma, vývrheľ, často upadnutý do zabudnutia, príležitostne sa pripomínajúci verejnosti svojou kontroverznou činnosťou, alebo práve naopak. Autorka akoby hľadajúc ihlu v kope sena v snahe nájsť krásu v osude tých, ktorým je zároveň darom i prekliatím, ale aj takých, ktorí slobodnou mysľou a silou vlastnej vôle našli odvahu prejaviť svoju "inakosť", ale nie takú, čo smeruje ku koncu a skaze ale práve naopak k akémusi oslobodeniu.


Zámerom práce teda nieje hovoriť len o záhadnosti a zvláštnosti jednotlivých podivínov, ani ich nejak obzvlášť analyzovať, len ako divák a svedok prispieť k obrazu tohto čudáctva, toho ktorá silná individualita ďaleko presahuje dostupné hranice.

V zozname Kálaziných „modelov“ možno nájsť prostitútku, gogo tanečnicu, manekýnku, cirkusanta, trpaslíka, ako aj trans či homosexuálne orientovaných, kde v danom momente postavy strácajú dozor nad svojím obrazom a prebleskuje nimi submisívny pohľad do ľudského osudu. V predkladanom projekte autorka vedome nadväzuje na tvorbu známej americkej fotografky Diane Arbus. Zatiaľ čo Arbus zväčša zobrazovala ľudí s určitým telesným postihom, vrodenou vadou, za ktorú sa hanbili a kvôli ktorej žili viac v ústraní; Kálazi naopak zachytáva excentrikov, teda tých, ktorí sa radi verejne prezentujú, ba dokonca si na tom zakladajú svoje živobytie. Pozornosť sústreďuje najmä na jednotlivcov, ktorí sa neustále zaoberajú vlastným telom, predvádzajú svoj vonkajší zjav pred publikom, a to aj keď majú istý fyzický nedostatok.

Predstavená práca je výsledkom autorkinho dvojročného skúmania, počas ktorého vyhľadávala a prostredníctvom analógovej fotografie zaznamenávala zmienené netradičné typy ľudí.

Z výskumu jej vznikol bohatý vizuálny materiál, z neho aktuálne prezentuje len uzší výber. Jedná sa o farebné portréty dokumentárneho či sociálneho rázu, ktoré zároveň oplývajú silnou charakterizačnou zložkou. Kálazi fotografie prevažne centrálne komponuje na ústrednú figúru, čím na ňu sústreďuje takmer všetok obrazový dej, ako aj prízvukuje jej dôležitosť. Portrétovaného pritom zobrazuje celofigurálne alebo ako polpostavu. Zachytáva ho vjeho typickom odeve / kostýme asúčasne vpre neho príznačnom prostredí, buď v zákulisí pri príprave, na vystúpení alebo bezprostredne po ňom. Autorka týmto spôsobom naznačuje celkové pozadie, kulisu fotografovaného, vytvára jeho celistvý obraz / odraz a odkrýva jeho „ľudskú stránku“. Tým sa koniec koncov tento spoločnosťou nie veľmi dobre prijímaný človek viac približuje divákovi.

Prezentovaný cyklus fotografií svojou témou, výrazovými prostriedkami a osobitým charakterom je významným príspevkom pre uvedomenie si všetkých častí súčasnej spoločnosti, aj tých na (p)okraji.

Kurátorsky text: Mária Janušová