„Šťastie moderného človeka spočíva v potešení z prezerania si výkladov a kupovaní si všetkého, čo si môže dovoliť, či už v hotovosti alebo na splátky. A na ľudí sa pozerá podobne.“
Erich Fromm: Mať či byť?
Pracujem so zbierkami predmetov mojich blízkych, vytrhnutím z pôvodného kontextu tieto predmety vkladám metaforicky do významu opačného, (kriticky) zrkadlujúceho jeho materiálnu stránku nachádzam humanistické prvky ako myšlienky ľudského uvedomenia, v ktorom vzťahy nadobúdajú charakter vlastníctva. Vytváram tak inscenované, zátišia, ktorých zdanlivo neutrálna sterilnosť podporuje hlavnú myšlienku práce a reflektuje subjektívne emócie.
Zbierky predmetov ako forma konzumného spávania, zbierky pre ktoré je značná črta manipulácie, majú všeobecný charakter bezpečia, sú únikovou cestou a azylom chaosu práve systematizovaním, hromadením vlastného sveta, čo otvára v mojej práci celibát ďalších otázok.
Vlasy ako špecifický atribút človeka, rôznorodosťou ich funkcií a rozmanitosti spoločenských kontextov v ktorých zohrávajú dôležitú úlohu nieje náhodný prostiedok na vyjadrenie myšlienky mojej práce. Môžu byť vnímané ako fundamentálna časť našej podstaty, slobody ale aj spoločenského postavenia práve pre ich úpravu a zdobenie, často využívané ako symbol kritiky či protestu s určitým spoločenským fungovaním. Môžu signalizovať ako zmenu vo vnútornom prežívaní, tak i zmenu v uchopení vonkajšieho sveta práve svojim rastom a vypadávaním. Sú osobné, fyzicky späté sjednotlivcom, vo svojej podstate symbolické, no zároveň sú viditeľné a zapojené do procestu sprostredkovania informácií o svojom nositeľovi sa stávajú symbolom individuálnej, ale aj skupinovej indentity. Preto práve z vlasov, ktoré im boli ostrihané a založené do akejsi “osobnej rodinej zbierky” počas detstva vytvrám objekt, guľu v ktorej zmes vlasov ako štruktúra prenáša metaforicky problematiku z osobného do globálneho.
Kladiem si radu otázok, ktoré nás však dovedú jedine k úvahám, no nedajú nám žiadnu definitívnu odpoveď, lebo práve ohraničením, nakreslenými štvorčekmi vôkol by to bolo v protiklade myšlienky mojej práce.