Vo svojej tvorbe už niekoľko rokov zachytávam svoju mladšiu sestru, zatiaľčo v prezentovanom výbere sa zameriavam na začiatok relatívne dlhého časového obdobia, nejednoznačnú povahu emocionálneho prechodu dievčaťa na ženu, vývinovú etapu charakteriztickú hladaním svojej identity, v ktorej sa práve nachádza.
Zámerom nieje zachytiť sladké a nevinné aspekty detstva ale práve naopak, konforntujem realitu dievčaťa, ktoré si (ne)uvedomuje komplikácie prechodu na dospelosť, plné rozporov, zranitelnosti spojenou s prijatím vlastného tela, pocit osamelosti a nepochopenia exponované mojím pohľadom. Proces závisí od vzájomnej dôvery a vzťahu, ktorej prínosom je najmä autentickosť aj napriek tomu, že scény v týchto záberoch sú diskrétne, ale neskrývané. Prostredníctvom postoja a pózy, zriedka znepokojujúcim detailom poukazujem na jej vnútorný rozpor a sebaprijatie, kde sa osobnosť i hmotné telo dospievajúceho skutočne mení a to nezávisle na jeho vôli. Fáza v ktorej prichádzajú zmeny i v oblasti medziľudských vzťahov a autonómie ako odpútanie od silných rodinných väzieb a zmena hierarchie hodnôt, úvahách o sebe samom, revolúcia reflexií i sebareflexie.
Fotografie môžu byť chápané ako kolaboratívne úvahy o genézii individuality a o tom, ako ju najlepšie vizualizovať. Emócie dávajú psychike rozmer citového prežívania v ktorom zachytávajm subjektívny obraz dievčaťa, ktorý zároveň extrahuje univerzálne adáva dostatok priestoru na vytvorenie interpretácie vlastných príbehov.
Charakter inštalácie kopíruje jej psychiku v procese vývoja osobnosti vo forme fragmentov odzrkadlujúcich vnútorný rozpor. Čiernobielou analógovou zväčšeninou tak práve odkazujem na miznúce, úzko späté puto, charakteristické medzi matkou a dcérou.